alebo ako garantujeme kvalitu produktov Naturalis
Certifikáty kvality produktov Naturalis
Pestovateľské know-how
A v neposlednom rade tiež nesmieme zabúdať na spôsob pestovania. Alebo na to správne pestovateľské know-how. Teda ako sa má o rastlinku starať, koľko má mať vody, svetla, živín atď. Keďže to je veľmi zložitý a individuálny proces, je potrebné, aby sa zveril profesionálom. V najlepšom prípade domorodým farmárom, ktorí danú plodinu pestujú už od nepamäti. A práve s takými farmármi spolupracujeme my!
Miesto pestovania
USA - Utah. V dnešnej dobe je práve USA jedno z najlepších miesto na pestovanie mladého jačmeňa najmä vďaka tamojšiemu bývalému sladkovodnému jazeru.
Ázia - Taiwan. Toto miesto je dlhodobo považované za bezkonkurenčne najlepšie na pestovanie chlorelly a spiruliny. Taiwan si prvenstvo vydobyl najmä vďaka dostatočnému počtu slnečných dní.
Panensky čistá príroda v brazílskej Amazónii je dokonalé miesto na pestovanie plodín ako je Açai Berry či guarana.
Latinská Amerika je s chia semienkami spojená už odpradávna. Práve tam sa Šalvii hispánskej darí tak dobre, že môže produkovať veľké množstvo veľmi kvalitných semienok – chia semienok.
Peru je miesto, kde superpotraviny rastú veľmi často. Vysoko v peruánskych horách napr. môžete nájsť koreň maca alebo yacon, ale aj Golden Berries alebo lucumu.
V Čile domorodí obyvatelia konzumovali Maqui Berry už odpradávna. Vďaka tomu tamojší obyvatelia presne vedia, čo majú urobiť pre to, aby Maqui Berry dosahovalo tú najvyššiu kvalitu.
Spôsob spracovania
Ďalší spôsob, ako spoznať kvalitné zelené potraviny a superpotraviny, je zistiť si spôsob ich spracovania. Každá skupina produktov sa ošetruje trošku inak - spôsobom určeným pre danú plodinu. Spravidla sa spracovanie radí do 3 kategórií respektíve do 3 skupín plodín.
Lyofilizácia
Niektoré druhy superpotravín, medzi ktoré patrí napr. Maqui Berry ,Açai Berry či acerola, sa spravidla spracovávajú dvoma rôznymi spôsobmi. Jeden sa považuje za kvalitný a druhý za nie tak kvalitný. Prvý druh spracovania – ten kvalitný – sa nazýva lyofilizácia. Lyofilizácia je druh spracovania, pri ktorom sú plody superovocie sušené mrazom. Pri tomto druhu spracovania je zachovaných cca 95% účinných látok z plodu. Pre technologickú náročnosť tohto procesu sú lyofilizované produkty drahšie v porovnaní s ostatnými. Kvalitatívne sú ale neporovnateľne inde. Druhý spôsob spracovania je klasické sušenie. V tomto prípade sa superovocie sušia klasickým spôsobom. Výhoda tejto metódy je, že je lacná. Respektíve k nej nie je potrebná žiadna sofistikovaná technológia. Nevýhoda je, že takto spracované plody dosahujú cca 50% účinných látok oproti čerstvému stavu.
Dezintegrácia
Jedna z najdôležitejších častí, ktorá má na kvalituchlorelly zásadný vplyv je narušenie bunkových stien – tzv. dezintegrácia . Chlorella má sama o sebe veľmi silnú bunkovú stenu, ktorú naše enzýmy – tráviaci trakt, nedokáže správne spracovať. Na ilustráciu si túto skutočnosť môžeme priblížiť na klasickom vlašskom orechu. Orech má škrupinu – ochranný obal a vo vnútri je plod, ktorý chceme. Aby sme dostali živiny z plodu, musíme škrupinu najskôr rozlúsknuť a následne zjesť plod. Rovnaké to je aj s chlorellou. Chlorella má silnú „škrupinu“, ktorá chráni „plod“ vo vnútri. Ak by sme konzumovali chlorellu bez akýchkoľvek úprav, vstrebateľnosť by bola cca 20%. Našťastie na túto skutočnosť vedci prišli a naučili sa „škrupinku“ rozbiť šetrným spôsobom, aby neporušili kvalitu chlorelly a zároveň, aby bola vstrebateľnosť čo najvyššia – cca 80%. V súčasnej dobe existuje niekoľko druhov, ako bunkovú stenu narušiť. Medzi najznámejšie patria najmä metódy Dyno Mill, chemická dezintegrácia či metóda STEAM.
Vyštávenie - sprejové sušenie
Mladý jačmeň sa tiež spracováva dvoma rôznymi spôsobmi. Jeden je lacný, ale hovorí sa, že nie je tak kvalitné, a druhý je síce drahšie, ale zato vysoko kvalitné. Prvá metóda, akú sa dá jačmeň ošetriť sa hovorí tzv. vyšťavenie či vylisovanie . Lístky mladého jačmeň sa po zbere a opláchnutí následne začnú lisovať (podobne sa napr. získava [nielen] olivový olej). Vylisovaný kvapalný extrakt, tiež nazývaný „vyšťavená šťava“ či „šťava“, sa následne necelé 2 minúty suší pri teplote 31 °C. Zachovaním tejto teploty sa mladý jačmeň neznehodnotí a navyše vznikne prášok. Ten je naďalej balený a predávaný. Zmiešaním tohto zeleného prášku s vodou, opäť vznikne nápoj, plný živín v nezmenenej forme. Druhá metóda sa nazýva mletie alebo drvenie.
Výsledný produkt – mladý jačmeň spracovaný namletím sa nazýva tráva či seno. Začiatok spracovania je rovnaký ako v prípade šťavy. Lístky jačmeňa sa zožnú a umyjú. Následne ale nedôjde k lisovaniu, ale k usušeniu a rozomletiu a nadrveniu. Finálny produkt – prášok z mladého jačmeňa je vizuálne veľmi podobný prášku z mladého jačmeňa, ktorý vznikol vyšťavením, ale obsahuje trávnu vlákninu, ktorú ľudský organizmus nedokáže spracovať (napr. prežúvavce, vďaka 4 žalúdkom, ju spracovať dokážu, ale cicavce nie). Práve trávna vláknina môže citlivým jedincom zapríčiniť v horšom prípade zdravotné komplikácie av prípade lepšom vôbec nič – tým máme na mysli žiadny efekt, kvôli ktorému sa mladý jačmeň konzumuje.